Jozef zatvára okno, aby nemusel počúvať krik detí z ulice, líha si na kuchynský otoman, nad ktorým visí obraz Madony s dieťaťom. A potom hovorí svojej žene Márii: „Ja neviem, čo tých ľudí ženie stále plodiť a plodiť, rozmnožovať sa. Nejaký snáď zvrátený pud sebazáchovy, alebo čo... Ja, keby ...